Duševné vlastníctvo a podnikanie ako faktor produkcie

obchodné

Základom inovatívneho hospodárstva jeveľa faktorov, z ktorých najdôležitejšie sú intelektuálna aktivita, iniciatíva, podnikanie ako faktor produkcie. Svetová prax dokazuje, že slobodné podnikanie ako výrobný faktor a produkty duševnej činnosti sú zďaleka najvýznamnejším majetkom akéhokoľvek podnikateľského subjektu.

Dominantné postavenie vo svetovom obchodezaujímajú intelektuálnu orientáciu firmy a korporácie, zabezpečujú tvorbu moderných technológií a svoju právnu ochranu na sľubných trhoch. Zintenzívni sa boj za exkluzívne (patentové) práva na nové technológie, nové spôsoby podnikania, počítačové operačné systémy a softvérové produkty a iné zásadne nové riešenia. Informácia ako výrobný faktor sa sama osebe stala najcennejšou komoditou, ktorej vlastníctvom je kľúčom k hospodárskemu úspechu. V inovatívnom hospodárstve sú výrobné faktory inovatívnym podnikom, ako aj vlastníctvom predmetov duševného vlastníctva.

Vytváranie strategických konkurenčných výhodza predpokladu, zvýšením nehmotný majetok v rámci organizácie (patenty a vzory, ochranné známky osvedčenie a pod), ktoré tvoria portfólio patentov s cieľom maximalizovať kotviaceho výhradné práva k vytvorenej objednávke duševného vlastníctva. Získanie výhradné práva na produkty duševného vlastníctva umožňuje vlastníkovi, aby mohol úspešne predávať svoj tovar a trhov so službami, aby sa zabránilo ich kopírovanie súťažiaci získať dodatočné príjmy z predaja licencií. A podnikanie ako faktor produkcie alebo manažmentu sa javí ako osobitná sféra, v ktorej všetka táto aktivita nadobúda ešte významnejšiu pozíciu. Dôvodom je, že inovatívna cesta mnohých krajín vo svete viedla k vytvoreniu nového sektora svetového obchodu - trhu duševného vlastníctva. Najrýchlejšie rastúcim článkom v tomto sektore je obchodovanie s licenciami na nové technológie, inžiniering softvérových produktov a technické a poradenské služby vrátane služieb pre výmenu a prevod produktov duševného vlastníctva.

Ročná miera rastu týchto služieb je asi10%. Obchodovanie s patentovanými technológiami zahŕňa rastúci počet krajín. Sú to firmy z Južnej Kórey, Číny, Singapuru, Brazílie, Indie a ďalších štátov. Aj ruský trh duševného vlastníctva sa rozvíja. Ale zároveň, ak globálne korporácie a podniky sú na ceste zvyšovanie podielu intelektuálneho kapitálu a zameranie na vytvorenie právnej ochrany a uvádzanie na trh produktov duševného vlastníctva, väčšina tuzemských obchodných a vedeckých organizácií, stále vykazujú relatívne nízka a patentov a licenčné činnosť, neefektívne disponovať výhradnými právami k vytvorenému OIC. Prihlásených k 01.01.2011 patentov konal iba 33% patentov ročne v praxi len asi 10% z vynálezov vytvorených (podľa iných objektov ešte nižšie), len asi 5% tovaru a služieb majú právnu ochranu v krajine vývozu, menej ako 1% z vynálezov patentovaných medzinárodnej registračný postup. V roku 2010 boli všetky licenčné zmluvy: patentované vynálezy 19 (4%), úžitkové modely 22 (4,7%) priemyselné vzorky 6 (1,3%), know-how 79 (16,9%), komodity znaky 331 (70,7%). Približne 80% licenčných zmlúv sa uzatvára medzi obyvateľmi krajiny, čo naznačuje, že sa rozvíja iba vnútorný trh s licenčným obchodom a podnikanie ako výrobný faktor nie je v tomto segmente dostatočne rozvinuté.

Problémy pri zabezpečovaní právnej ochrany novýchtech produkty pre vývoz, komercializácia OIC zahraničné patentovanie a predaj licencií pre tuzemských úspechy sú spojené s nedostatkom finančných prostriedkov na výskum a vývoj, znižovanie objemu a financovania chránených a priemyselnú vedou, nedostatok prostriedkov na získanie právnej ochrany v zahraničí, surovosť trhové mechanizmy stimulov autorov a právnických osôb, ktoré vytvárajú OIS, nedostatok modernej infraštruktúry intelektuálnych a komerčných aktivít.

Na riešenie týchto problémov je potrebné:

- poskytnúť prioritné financovanierealizácia špičkových projektov, ktoré sú klasifikované ako strategicky dôležité pre zvýšenie vývozu výrobkov, zoznam ktorých by mal byť určený osobitným vládnym nariadením;

- znížiť sadzbu dane z príjmu pre inovatívne aktívne organizácie na 10%, oslobodiť malé a stredné podniky od platenia dane z príjmov;

- zrušiť zdanenie nehmotného majetku týchto subjektov pri registrácii OIP;

- stimulovať tvorbu a rozvojinfraštruktúra inovačných aktivít vrátane technologických parkov, podnikateľských inkubátorov, organizácií rizikových podnikov, malých inovačných organizácií prostredníctvom darov pozemkov a majetku štátnych podnikov, ich vedeckých a vzdelávacích inštitúcií;

Zdá sa byť rozumné rozvíjať aj:

a) technologické schémy (modely) komercializácie inovatívneho vývoja obsahujúceho IP v oblasti špičkových technológií ako praktické odporúčania pre podnikateľské subjekty.

b) metodické materiály na predaj a nákup licencií na vývoj high-tech obsahujúcich patentované technické a umelecké riešenia dizajnu.

c) usmernenia pre širšie využívanie moderných značkových technológií na zlepšenie konkurencieschopnosti výrobkov a hodnoty podnikov.