Julia Dobrovolskaja: životopis, aktivity a zaujímavé fakty

Dobrovolskaja Julia Abramovna je všeobecne známa vpedagogických a vedeckých kruhov. Jej úverom bolo vytvorenie najlepšej svetovej učebnice talianskeho jazyka, najkompletnejšie slovníky: rusko-taliansky a taliansko-ruský.

Ona preložila veľa filmov pre svoj život,knihy, články, učili nespočetné množstvo študentov. Profesor Milána, Trieste, Trentskej univerzity Dobrovolskaja urobil viac ako ktokoľvek iný, aby popularizoval ruský jazyk v Taliansku. Talianska vláda ho raz odovzdala ceny v oblasti kultúry.

Detstvo, mládež

25. augusta 1917 V Nižnom Novgorode v rodine lesníčka sa narodila budúca učenka-filológka Julia Dobrovolskaja. Jej biografia počas jej dospievania bola poznačená presunom rodiny do severného hlavného mesta. Jej otec šiel do práce ako plánovač pre produkciu v Leningrade a matka ako učiteľka angličtiny.

Po absolvovaní školy bola dievča pri výbere povolaniastopy mojej matky, zapísané na Filozofickej fakulte LIFLI. S učiteľmi Julie nesmierne šťastie: svetoznámy vedec Propp V.Ya.vlastne učil študentov nielen nemčinu, ale vysvetlil, ako cítiť tento jazyk.

Až do konca svojho života bol Julia AbramovnaSom vďačný Vladimírovi Jakovlevičovi za to, že som sa naučil základom umenia - byť polyglotom. Neskôr, s využitím získaných vedomostí, dokázala Juliu Dobrovolsku prakticky ovládať prakticky všetky základné európske jazyky prakticky nezávisle.

Skvelá výchova priniesla eufóriu: budúcnosť sa zdala nadšeným členom Komsomolského "vzduchového zámku".

Bola nútená podpísať

Tí, ktorí čítajú jej biografiu, môžu mať spojenie s líniami Vladimíra Vysotska: "Sneh bez špiny, ako dlhý život bez lži ...".

V tábore mimo Moskvy videla taký sneh. A predtým bola obvinená z vlastizrady (článok 58-1 "a"), na ktorú sa spoliehala streľba alebo 15 rokov väzenia. Julia Dobrovolskaja, napriek tlaku, stála a nepoznala uloženú vinu.

Táto žena nezahŕňala, aké opatreniaÚčinky proti nemu používali majstri páskov na ramenách v kasematoch s hrubými stenami. Z jej rúk sa vytratila iba jedna veta: "Môžete si len predstaviť: Lubyanka, Lefortovo, Butyrka ..."

Po neúspešných pokusoch o prestávku bola poslaná do tábora Khovrin. "Pamäť" tých čias pre ňu za život zostala neschopnosť mať deti kvôli ťažkej práci.

Na slobode bola 28-ročná žena prepustená pod amnestie v roku 1945.

Dobrovolskaja o Stalinových misionároch v Španielsku

Po služobnej ceste do Španielska sa stala nespokojná.

Komsomolskaya Yulia Dobrovolskaya reagovala navolanie "človeka v civilnom oblečení", ktorý prijal prekladateľov na účasť na pomoci republikánom. Ale za tri roky práce dievča pochopilo, prečo Stalin poslal 30 tisíc vojenských a Enkavadeshnych špecialistov.

"Medzinárodníci" s vojenským zameraním slúžiliporadcovia nielen v ozbrojených formáciách republikánov, ale aj ako konzultanti v rýchlo vytvorenom analógu NKVD. Miesto narodenia Cervantes bolo pripravené stať sa krajinou partnerstva. Z miestnych komunistov "ľudového frontu" sa návštevníci podobali bolševickým komisárom.

Vyvlastnené súkromné ​​vlastníctvo,sa vyrovnali so svojimi krajanmi. Katolícki Španieli sa násilne snažili premeniť na ateistov, vybuchnúť cirkvi, zabíjať kňazov. Udalosti sa vyvíjali podľa stalinských kánonov "triedneho boja".

Povedomie o viere pred Španielmi

Počet obyvateľov, ktorí prijali "súdruhov", ktorí k nim prišliako antifašisti, keď videli svoje skutky, vstúpili a podporili svoju armádu, ktorá vzniesla povstanie. Najmä "španielsky Chapaev" (predtým vyškolený na Frunzeho akadémii, priateľka Julie Abramovovej Valentin González) dospel k záveru, že komunisti boli podobní fašistom.

Náklady na milióny životov španielski republikáni boli porazení, a "internacionalisti" vylúčený. Julia Dobrovolská, ktorá sa vrátila do vlasti, mlčala o tom, čo videl a zažila.

Mala známych medzi passionármi,následne v ZSSR rozčarovaný. Dievčatá-prekladateľka bola pozoruhodná osoba (to dokazuje jej obraz v románe "Pre koho Bell Tolls" od Ernest Hemingway).

Samozrejme, potlačili mladú ženu, ktorá sa vracala do ZSSR "vopred a len pre prípad": zo strachu, že by mohla písať o španielskej vojne v západných médiách alebo robiť niečo také.

Po 40 rokoch bude tlmočník v Barcelone a zostúpi z rampy lietadla s ťažkým srdcom, ktorý sa stydí za poslanie mládeže.

Pomáhajú prežiť

Ako pripomína Julia Abramovna, žijepod jarmom, tá najdôležitejšia vec nebol rozhorčený, sa nezastaví vidieť to dobré v ľuďoch. Ona nasledovala toto pravidlo, pozorovanie, memorovanie, a vďaka ľuďom, ktorí robia dobré skutky na výzvu duše. Medzi nimi je však obzvlášť vďačná:

• jej čestný prvý manžel, Dobrovolsky Evgeny Aleksandrovič, pracovník nomenklatúry, ktorý si vzal "zeka" a obetoval svoju kariéru;
• inžinier Michail Khovrínsky táborák Mihailova, ktorý usporiadal svojho tlmočníka;
• šedovlasý a menejcenný policajný šéf, ktorý na vlastné riziko a riziko dal cestovnému pasu za potvrdenie o prepustení.

Povedzte mi, kto je váš priateľ ...

Toto staroveké rímske príslovie stálo skúškou času. Mnoho rokov priateľstva spojilo Juliu Dobrovolskú s mnohými hodnotnými a úžasnými ľuďmi:

• väzeň Gulag, aktivista za ľudské práva, literárny kritik Lev Razgon;
• básnik, prekladateľ, publicista Korney Chukovský;
• publicista, prekladateľ, básnik, novinár Ilya Ehrenburg;
• Campessino (Valentin González), republikánsky veliteľ, následne potlačil;
• taliansky detský spisovateľ-rozprávač Gianni Rodari;
• maliar Renato Guttuso;
• Profesor moskovskej štátnej univerzity Merab Mamardashvili;
• spisovateľka Nina Berberová, manželka Vladislava Khodaseviča.

Osobný život

Julia Dobrovolskaja po oslobodení učil na Moskovskom ústave cudzích jazykov v rokoch 1946 až 1950. Zaoberala sa výučbovými a prekladateľskými činnosťami.

Zodpovedná a princíp bola nepríjemnápre manipulátory strany. Dôvod, prečo ju obviňoval, sa čoskoro našiel. Akonáhle Julia Abramovna preložila článok katolíckeho obsahu. Učiteľ a tlmočník úplne zažili "slobodu svedomia v sovietskom formáte".

Odstúpila z práce. Lisovanie bolo tak silné, že jej jej prvý manžel Evgeny Dobrovolský opustil.

Avšak, Julia Dobrovolskaya v skutočnosti uspelpreukázať jeho správnosť a získať prácu v spoločnosti MGIMO. Tam ho postarala vedúca oddelenia románskych jazykov, SA Gonionsky, boli ženatí. Jeho manželka Semyon Alexandrovička sa stala skutočnou podporou a podporou. Kvôli chorobe svojho manžela bola po devätnástich rokoch Dobrovolskaja ovdovená.

Profesionálne aktivity

Dôvodom opustenia profesora ZSSR bol oficiálny zákaz získať medzinárodné ocenenie.

V roku 1964 som dokončil prácu na mojom legendárnomučebnica Julia Dobrovolskaya "Praktický kurz talianskeho jazyka". Mimochodom (za polstoročie) je táto príručka základom pre študentov filológie. Za túto prácu uznanú za klasickú v roku 1970 talianska vláda udelila učiteľku Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov Juliu Abramovovej národné ocenenie za úspechy v oblasti kultúry.

Avšak sovietske úrady jej nedovolili odísťv zahraničí za odmenu. Julia Dobrovolskaja, svetoznámy tlmočník, cítila, ako v mladosti, uzamknutú v stenách kasematov. Úprimne očakávala, že s pádom krvavého režimu vodcu a s príchodom rozmrazovania 60. rokov sa nakoniec môžu voľne, ťažko sklamať. Profesor si uvedomil, že to nie je inštitúcia byrokracie, ktorá ju dráždila, nebola vhodná pre systém.

Julia má viac experimentov so sebouAbramovna nemohla. V roku 1982 vstúpila do fiktívneho manželstva s talianskym občanom a opustila krajinu. V tom pomáhala milánska priateľka Emmy Moresco, ktorá požiadala od známeho Hugo Giussaniho o láskavosť.

"Učiteľ života"

Po cestovaní do Talianska z ZSSR, Dobrovolskaya Juliazostala rovnaká "učiteľka": vždy bola obklopená morom študentov s otázkami. Podnietila, učil, odporučila. Úžasne pracovala napriek veku 65 rokov.

Stalo sa tak, že titul sovietskeho profesoratu malý význam, aj keď miestni lingvisti boli ohromení rozsiahlymi znalosťami ruského učiteľa. Julia Abramovnaová rada povedala, že nikto jej nedal nič. O sedem rokov neskôr sa stala profesorom v Taliansku. Obhajoba dizertačnej práce bola udalosťou pre vedeckú komunitu tejto krajiny.

Dobrovoľník sa vždy cítilpredstaviteľ veľkej kultúry - ruskej. Podieľala sa na uverejnení kníh ruských klasikov, ktoré ju preložili. Taliani obdivovali "ruského učiteľa": spisovateľka Marcello Venturiová o nej uviedla vo svojom románe: "Gorky Street, 8, byt 106". (Akonáhle to bola jej domovská adresa).

Často pred jej talianskymi študentmi.tam boli slzy, keď na ich žiadosť Julia Dobrovolskaja povedala o svojom živote. Životopis prekladateľa a učiteľa im pripomenul dobrodružný román: "Ako? Museli ste to skutočne prekonať?" Po smrti v roku 2016 univerzitní kolegovia úctivo pripustili, že jej diela sú primerané vedeckému zásluhu celého tímu.

Stalo sa tak, že dve krajiny, dve kultúry, dve civilizácie sa odrážajú v ťažkom osude tejto ženy.

záver

Po páde ZSSR prišla do svojej vlasti viac ako raz a ochotne poskytovala rozhovory.

Na konci jej nepokojného epistolárneho životapamiatka krajanov odišla Julia Dobrovolskaya. Itako-ruské vzdelávacie knihy, publikované pod jej perom, boli doplnené biografickou zbierkou "Post Scriptum". Namiesto spomienok.

Učiteľ, svetovo preslávny prekladateľ, povedal pravdu a spôsobom dôverného rozhovoru čitateľom o svete, v ktorom žila, o svojich myšlienkach a pocitoch, o svojich priateľov.
Po jej smrti sa tí, ktorí ju poznali, súhlasili s tým, že po odchode nebol žiadny dojem prázdnoty alebo podhodnotenia. Podarilo sa urobiť všetko, povedala všetko, napísala všetko.