Vojna v Libanone

tvorenie

Vojna v Libanone začala od palestínsko-izraelskej konfrontácie, ktorá spočívala v zabavovaní určitých území Izraelom na juhu Libanonu.

V roku 2000 sa izraelské jednotky stiahli z južného Libanonu na rezolúciu OSN.

Ale Hizballáh požadoval očistenie Izraelčanovvojsk pohraničnej oblasti nazvanej "Shebaa Farms". Na mape Organizácie Spojených národov sú tieto krajiny označené za krajiny patriace do Sýrie. Ale Izrael ich odmietol v dôsledku šesťdňovej vojny v roku 1967. Sýria potvrdila, že tieto krajiny patria do Libanonu, a preto by mali byť oslobodené od izraelských jednotiek.

Na oslobodených územiach dostali bojovníci Hizballáhu úplnú slobodu konania. Začali otvorene vyhrážať Izrael.

OSN vydala rezolúciu, v rámci ktorej Izrael oslobodil libanonské územie a Libanon odzbrojil. Jeho vedenie však odmietlo splniť požiadavky týkajúce sa Hizballáhu.

Vojna v Libanone začala v roku 2006 s bombardovanímizraelského pohraničného regiónu militantmi Hizballáhu. V dôsledku tohto útoku boli zabití tri izraelskí vojaci, dvaja ďalší boli zajatci. Predpokladaný účel tejto operácie bol vyvíjať tlak na Izrael, ako aj odviesť pozornosť a sily z pásma Gazy.

Hizballáh neočakával, že bude reagovať na jehoakčná celoplošná bojová operácia. Ale Izrael blokoval Libanon z mora a vzduchu, spôsobil masívne letecké útoky, zničil infraštruktúru Hizballáhu a potom sa presťahoval do pozemnej operácie, ktorej cieľom bolo vytvoriť nárazníkovú zónu pozdĺž libanonských hraníc. Hizbaláh denne vypálil severnú časť Izraela v snahe zachovať zachytené a opevnené územia.

Oheň bol od 14. augusta pozastavený rezolúciou OSN.

Do 19. júla mala vojna v Libanoneškody na štátnej úrovni vo výške 2,5 miliardy dolárov. Nemenej rozsiahle straty vznikli na druhej strane. Vojna v Libanone zasiahla 70 osád v Izraeli, čím prakticky zničila celú infraštruktúru. Celková škoda bola meraná v miliardách dolárov.

Vojna v Libanone v roku 2006 sa stala záležitosťoumedzinárodného významu. Mnohé krajiny a vplyvné organizácie pripojili svoju ruku k jej vysporiadaniu. USA predpokladali, že prímerie v tejto situácii je nemožné, kým nebudú bojovníci Hizballáhu odzbrojení. USA poukázali na záujem Sýrie a Iránu v konflikte. Francúzsko v tejto situácii odmietlo možnosť invázie mierových síl NATO do vojnovej zóny. Rusko tiež podporilo stanovisko, že konflikt by mal zostať v rámci existujúcich hraníc.

Vojna v Libanone v roku 2006 si vyžiadala tvrdú prácu OSN. Do dvoch týždňov nemohla Bezpečnostná rada rozhodnúť o tomto konflikte.

Do konca nepriateľských akcií obe krajiny hovorili o svojom víťazstve. Hoci nezávislí pozorovatelia veria, že žiadna z krajín sa nestala víťaznou.

Október 2006 začal úplným stiahnutím vojskIzrael z územia Libanonu a prímerie. Teraz boli južné krajiny tohto štátu pod kontrolou libanonských ozbrojených síl a mierových síl OSN.

Odcudzený na začiatku konfliktu izraelskýmiarmáda sa nevrátila do vlasti. Konflikt viedol k výraznému zníženiu dôvery izraelskej strany, ale žiaden štátnik nebol poslaný, aby odstúpil.

Izrael uznal konflikt ako vojnu až 19. marca 2007.

Jedným z nepriamych dôvodov protirečení s Izraelomby sa mohla stať občianskou vojnou v Libanone v roku 1990, ktorá sa stala dôležitým politickým motívom pre vypuknutie nepriateľstva. Preto bol záujem o vojnu s Izraelom taký vysoký zo strany celého svetového spoločenstva. Palestínsko-izraelský konflikt dokazuje, že situácia na Blízkom východe je stále napätá, pravdepodobnosť nových konfliktov je stále vysoká.